V stredu (6.7.2022) sme sa stretli na Medených hámroch, alebo ako hovoria domáci len na Hámroch. Niektorí si stihli aj zaliezť pred alebo aj po, niektorí stihli prísť tak akurát a niečo po 18-tej sme sa všetci zišli pod sektorom Jeleň. Ja, Juju a Kazo sme už boli poriadne vyčerpaní z distribúcie nového sprievodcu z Malých Karpát, z dvíhania telefónov, balenia kníh, odpovedí na správy,... ale pozitívna nálada a vyžarovanie ľudí, ktorí strávili na týchto skalách toľko času a mne sa zdá, že niektorí pomaly s týmto miestom aj splynuli, nás okamžite nabili takou dávkou energie, že na únavu sme hneď zabudli.
Čakanie nám spríjemnil Duco a keď sa zišli všetci tí najdôležitejší, slovo si zobral Kazo a mohlo sa začať. A čo sa vlastne malo začať? Boli sme poďakovať reálnym ľuďom, ktorí stoja za preisťovaním a vytváraním nových lezeckých možností v Malých Karpatoch od Bratislavy až po Prašník. Ľuďom, ktorých prácu si nesmierne vážime, pretože vieme čo je za tým a priali by sme si, aby ich poznala celá lezecká komunita. Bez nich by sme nemohli využiť v takej miere skalné dary našej Zeme. Bez nich by skalné lezenie nemohlo napredovať. Bez nich by sme sa na skalách mrzačili. Bez nich by mal sprievodca pár strán. Bez nich... by to skrátka nebolo ono.
Ďakujeme chalanom z Medených hámrov:
Martinovi „Medveďovi“ Medviďovi – autorovi mnohých ale naozaj mnohých hlavne ťažkých ciest, ktoré aj s ľahkosťou prelieza, Braňovi Kadíkovi – správcovi Hámrov, ktorý svojou aktivitou na začiatku prerazil cez všetky prekážky a hlavne vďaka nemu sa tu lezie a je aj autorom mnohých ciest, Peťovi Kelečínovi – ktorý stál pri znovuzrodení tejto oblasti a je autorom mnohých ciest,
Mišovi Pleidelovi – ktorý je autorom mnohých ciest a strávil tu svoje mládí, Mišovi Uherekovi – neúnavnému producentovi stále nových a nových ťažkých ciest, skvelému lezcovi Kolomanovi „Ducovi“ Gachalovi – zanietenému hltačovi hámorského prachu a hľadačovi výnimočných línií, vždy v dobrej nálade a s nejakou srandičkou k tomu, a Jožovi Novákovi - ktorý objavil a s kamarátmi preistil jedinečný Detský alebo Metodický sektor. Vďaka patrí aj SHS JAMES, našej Alma Mater, za materiálnu pomoc a legislatívnu pomoc. Vďaka patrí aj všetkým ostatným, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporili a pomohli chalanom pri práci.
Na foto zľava do prava: Martin Eckert, Ján Zemanovič, Branislav Kadík, Tomáš Šarvajc, Peter Kelečín, Michal Uherek, Jozef Novák, Koloman Gachal, Martin Medviď
Pod Jeleňom sme mohli podať ruku a poďakovať aj ľuďom, ktorí stoja za preistením ostatných oblastí, ktoré tvoria obsah sprievodcu:
Janovi Zemanovičovi – ktorý bol náš najväčší mnohoročný parťák v časoch preisťovania okolia Bratislavy, Modry, a na celom Záhorí,
Stanovi Tomovičovi – veliteľovi trnavskej filiálky, dlhoročnému neúnavnému správcovi, preisťovačovi oblastí v okolí Trnavy, kde hádam v každej ceste má prsty,
Tomášovi Šarvajcovi – z nastupujúcej trnavskej generácie, kráčajúceho v šľapajách Stana Tomoviča,
Martinovi „Ekinovi“ Eckertovi – pionierovi preisťovania ciest v okolí Modry, kde osadiť pár nitov v super tvrdom kremenci nie je žiadna sranda
a Kubovi Kováčikovi z Oravy – ktorý nám veľmi pomohol pri preisťovaní Technického skla a Platne.
Vďaka patrí samozrejme aj mnohým ďalším, ktorí sa podieľali na preisťovacích prácach či materiálne.
Bol čas pokrstiť nového sprievodcu. Meveď sa zhostil svojej úlohy krstého otca a poprášil každému knihu pravým hámorským prachom. Aj cez hľadáčik foťáku bolo cítiť, že to bol takmer obradný akt a do každej knižky vsiaklo z neho aspoň niekoľko zrniek. Nezostávalo už nič iné, ako sfúknuť zvyšný prach z kníh, buchnúť šampaňské, pozdvihnúť „čaše“ a zaželať všetkým protagonistom ešte veľa chute do práce a lezcom super zážitky na skalách.
Ďakujeme všetkým zúčastneným, ktorí pod skalami aj na skalách vytvorili príjemnú uvoľnenú atmosféru, ľuďom, ktorí tvoria lezeckú komunitu, ktorej súčasťou sme aj my. Vďaka aj za pekné stretnutia s ľuďmi, s ktorými sme sa dlho nevideli, aj za nové stretnutia, staré aj nové priateľstvá. Vďaka za podoporu, ktorú od vás dostávame.
Vaši
Aňa, Juju a Kazo
|
